Päť myšlienkových vzorcov, ktorú môžu ľahko viesť k recidíve


Keď odložíš fľašu alebo drogy, neznamená to, že už nemáš problém s návykovými myšlienkovými vzorcami. Závislosť je choroba a aj vtedy, keď si ju zvládol, musíš sa mať na pozore pred návykovými myšlienkovými vzorcami, signálmi či návykmi, ktoré môžu spôsobiť, že s tým znova začneš.

Spôsob, akým sa pozeráš na danú situáciu, je veľmi dôležitý, a to najmä počas uzdravovania. Je veľmi dôležité, aby si venoval pozornosť svojim myšlienkam, keďže práve to spôsobí, že to buď zvládneš alebo nie. Napr. keď uviazneš v zápche a začneš rozmýšľať: „Ten idiot! Mal by som doň napárať, aby sa naučil“, potom zatrúbiš a ukážeš mu nie najkrajšie gesto, tvoje myšlienky o tomto incidente môžu veľmi ovplyvniť tvoje emócie a správanie. Ak si nebudeš dávať pozor, môže to skončiť veľkou zúrivosťou a zastávkou v miestnom bare, kde sa budeš upokojovať pomocou niekoľkých pohárikov.

Na druhej strane ak sa na podobnú situáciu pozeráš s nadhľadom, dokážeš si udržať pokoj, vyrovnanosť a chladnú hlavu bez toho, aby si čo i len pomyslel na pitie či drogy. Napr. sa na to môžeš pozerať spôsobom: „Vošiel mi do cesty. Nuž, niektorí ľudia sú už takí. Musím si na cestách dávať naozaj dobrý pozor. Ešteže sa nič zlé nestalo.“ Osvojiť si takýto postoj môže byť pre teba ťažké, ale dá sa to a vďaka nemu sa dokážeš usmievať v situáciách, ktoré by ťa inak vytáčali.

Tu je niekoľko chýb, ktoré ľudia často robia vo svojom myšlienkovom živote, čo môže potenciálne viesť k recidíve:

1. Myslenie „všetko alebo nič“

Keď o niečom rozmýšľaš alebo o tom rozprávaš, používaš výrazy „všetko“, „nič“, „nikdy“ alebo „vždy“? Možno sa s niekým hádaš a povieš: „Ty NIKDY…“ alebo „Ja VŽDY musím…“ Tieto slová sú obyčajne nepresné a môžu ťa uviesť do nezdravých myšlienkových vzorcov, ktoré môžu následne spôsobiť recidívu.

Takýto typ myslenia je známy ako „kognitívna deformácia“ a dochádza k nemu vtedy, keď robíme uzávery na základe minimálnych dôkazov. Ukazuje to na spôsob myslenia v extrémnych a prehnaných súvislostiach. V týchto prípadoch je zdravšie hľadať „šedé oblasti“.

2. Výroky typu „mal by si“

Keď vo svojich myšlienkach a slovách používaš výrazy „mal by si“, môžeš tým stanovovať nereálne očakávania pre seba aj iných. Napr. ak rozmýšľaš: „Už by som mal byť v živote oveľa ďalej. Som srab“, riskuješ to, že budeš veľmi frustrovaný. Tento typ myslenia ťa môže viesť k depresii a následne k recidíve. Výrokom tohto typu sa vyhýbaj a tým sa vyhneš aj sklamaniam a frustrácii, ktoré môžu podporovať návykové správanie. Namiesto toho používaj výrazy, ktoré ťa budú upevňovať a zameriavaj sa na to, kam sa ti už podarilo posunúť sa.

Odborníci odporúčajú, aby sme výrazy typu „mal by som“ vnímali skôr ako preferencie, čím pre nás bude ľahšie na určitých veciach pracovať bez toho, aby nás chytala panika a úzkosť z toho, keď počúvame vyjadrenia „mal by si“.

3. Zveličovanie alebo minimalizovanie

Zveličovať niečo znamená, že robíš z komára somára. Keď od niekoho počuješ odpoveď „nie“, neznamená to, že si bezcenný a už nikdy s tebou nikto nepôjde na rande. To nie je pravda. Minimalizovať znamená, že prehliadaš dobré veci a zameriavaš sa na to zlé. Napr. ak si dva roky čistý, no stále si zameraný na predchádzajúcich päť rokov, keď si robil šialené veci, minimalizuješ to dobré, čo je práve teraz v tvojom živote. Zveličovanie alebo minimalizovanie je ďalšie kognitívna deformácia a bude to viesť iba k neželanej úzkosti.

Prestať s tým znamená uvedomovať si, keď sa to deje. Keď na to budeš dávať pozor, pomôže ti to prestať to robiť a namiesto toho vnímať každú situáciu oveľa vyrovnanejšie a realistickejšie.

4. Prehnané zovšeobecňovanie

Mal si niekedy poznámku na celú skupinu ľudí, hoci ťa v skutočnosti naštartoval iba jeden z nich? Povedzme, že si na 12-krokovom stretnutí a niekto je k tebe drzý. Odídeš zranený a urobíš z toho uzáver, že všetci členovia 12-krokových skupín sú drzí a necitliví. Toto je prehnané zovšeobecňovanie. Dotyčný mohol byť drzý, no nie všetci členovia 12-krokovej skupiny sú rovnakí. Dávaj si pozor na takéto zovšeobecňovanie.

5. Obviňovanie

Ak neustále prstom ukazuješ na ostatných, môže ťa to priviesť k ďalším problémom. Pre ľudí v aktívnej závislosti je bežné za svoje problémy obviňovať iných. Je jasné, že niektoré veci mohli zapríčiniť tí druhí, no ak sa prichytíš pri tom, že neustále obviňuješ druhých a cítiš sa ako obeť, je potrebné zamerať sa na svoj myšlienkový život. Je všetko naozaj príčinou tých druhých alebo za to dokážeš prevziať zodpovednosť aj ty? Ako dospelý si v konečnom dôsledku zodpovedný za to, čo sa v tvojom živote deje.

Keď pokračuješ na svojej ceste uzdravovania, nezabudni si dávať pozor na svoje myšlienkové vzorce, aby si videl, ako veci zvládaš. Ak zápasíš s negatívnymi pocitmi ako je hnev, depresia, žiarlivosť atď., prejdi si tieto bežné kognitívne chyby a presvedč sa, či niečo z toho v tebe nerezonuje. Je dôležité, aby si dokázal rozpoznať akékoľvek vzorce, návyky či signály, ktoré môžu byť palivom pre závislosť a vyriešil ich čo najskôr. Pomôže ti to tešiť sa zo zdravého uzdravovania, ktoré je pre teba odmenou.

2 views
  • Facebook
  • LinkedIn